Mnou vymyslený pojem "štvrťprofesionalizmus" sa dá obsahovo vysvetliť ako polovica z poloprofesionalizmu. Ako to vyzeralo v čase, keď Otvárač vznikal? Na začiatku sa pôvodný bar v stredisku presunul na iné miesto. Popri stolnom futbale a pinpongu sa krátko po otvorení nového baru začala sásovská mládež stretávať v novom prostredí, v nových podmienkach. Ako jeden z vedlajších produktov "solídneho a reprezentatívneho klubovo- barového prostredia" sa vytvorili diskusné večery na témy, ktoré by mohli mladých zaujímať. 1. rok sa Otvárač niesol v znamení skúšania nových vecí (úplne prvý Otvárač sa moderoval v kruhu vytvorenom zo stoličiek, hostí pozýval kto vedel a podobne). Až neskôr sme začali materiál, ktorý sme mali k dispozícii, okresávať. Až postupne sa vytváral systém a vznikla systematická deľba práce. V tom čase som v tomto kolobehu ešte nepôsobil, ale dáko takto mi to bolo vysvetlené, nejak tak som o tom počul. Do Otvárača som "vhupol" až v jeho ďalšom školskom roku, ktorý sme odvážne nazvali 2. séria. Zoznamoval som sa s pracovným nasadením, povinnosťami a kolektívom, ale to robili viacerí, pretože team bolo treba posilniť, resp. zalepiť diery po odchádzajúcich členoch. Nebol som jediný nováčik a team na konci 2. ročníka začal pokrivkávať. Život to nám mnohým zariadil inak a každý si musel stanoviť svoje priority. V rozprávkach sa hovorí o 3ke ako o šťastnom čísle, no nám sa do tretice podarilo "zlepiť" konečne fungujúci tým a v 4. ročníku Otvárač posunúť málinko o schodík vyššie. Vždy sme si hovorili, peniaze tam niekde sú, len ich treba nejako získať. Zhruba pol roka premýšľania v občasných len sekundových zábleskoch mi trvalo kým som sa odhodlal si sadnúť na 6 hodín za počítač a niečo vymyslieť. Náš navrhovaný projekt nakoniec podporila bystrická nadácia Ekopolis, vrámci ktorej sme sa zapojili do súťaže vyhlásenou spoločnosťou O2. Trojciferná suma nám pomohla v tom, že dnes sa nám o čosi ľahšie dýcha. Nemusíme si mnohé výdavky hradiť samy alebo všetko len požičiavať. Navyše nám saleziáni už dlhý čas bezplatne poskytujú svoje priestory. Je to investícia pre ďalšie schodíky. Nikto z nás nie je profesionál, dokonca sa neodvážime nazvať ani poloprofíkmi, no v porovnaní zo začiatkami sme sa mílovými krokmi posunuli vpred a ešte tam vpredu je nejaká tá rezerva. Dnes je náš team pozliepaný z časovo zaneprázdnených ľudí, no tú sobotu si na to každý nájde čas. Motivuje nás štvrťpopularita a naši sponzori, ktorým sa chceme aj touto cestou poďakovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára